Protibyrokratický zákon a GDPR

september 24th, 2018 Posted by Nezaradené No Comment yet

Novelou živnostenského zákona tzv. „zákonom proti byrokracii“, inak takto aj zákonom č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zaviedla od 1.9.2018 povinnosť ohlasovateľa živnosti priložiť k ohláseniu „súhlas so spracovaním osobných údajov.“ Tu nájdete aj „tlačivko“ tohto súhlasu, ktoré bude po novom potrebovať: http://www.minv.sk/?zivnostenske-podnikanie.

Zákon proti byrokracii správne uvádza, že obsahuje “niektoré opatrenia” na zníženie byrokracie. Obsahuje totiž aj “niektoré opatenia” na jej nezmyselné zvýšenie, ako napríklad túto novú povinnosť.

Požadovať totiž zákonom, aby niekto udeľoval štátu súhlas na spracovanie osobných údajov pri úkonoch, kde štát vykonáva verejnú moc, totiž nie je iba byrokracia. Je to aj diletantizmus najvyššieho stupňa, požadujúci nepotrebný a nezmyselný doklad. Je to stelesnenie zbytočnej a škodlivej nadpráce štátnej moci. Nikomu totiž nemôže byť uložené zákonom, aby poskytoval súhlas so spracovaním osobných údajov.

Súhlas, podľa Všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov (toľko premieľané GDRP), totiž musí byť slobodný, informovaný a musí sa dať kedykoľvek odvolať. Požadovať preto “povinný” súhlas zákonom, aby ste vôbec mohli podnikať, je natoľko absurdné, že by to Európskej komisii zrejme odpálilo dekel.

GDPR skutočne vyžaduje aby každý, kto spracúva osobné údaje, orgány verejnej moci nevynímajúc, preukázal na ich spracovanie právny základ. Lenže pozor, GDPR nepozná jediný právny základ, súhlas, ako zrejme naši zákonodarcovia predpokladajú. Pozná právnych základov šesť. A jedným z nich je viete čo? Plnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Orgán verejnej moci predsa nepotrebuje žiaden súhlas na to, aby pri výkone svojej kompetencie  spracúval informácie, ktoré na to potrebuje. A ak by to nestačilo, GDPR pozná aj plnenie zákonnej povinnosti ako ďalší právny základ.

Ak má teda štátna moc spracúvať osobné údaje, potom jej stačí upraviť si pri stanovení svojej právomoci aké údaje a na aký účel vyžaduje. Ak by chcela byť dokonalá, spomenie v zákone aj to, po akú dobu ich bude uchovávať.

Ale novelizovať zákon a požadovať ním predloženie povinného súhlasu so spracovaním osobných údajov?

Ako to bude pokračovať? Budeme dávať súhlas aj daňovému úradu, aby preskúmal daňové priznanie na to, aby nám vyrubil daň? A keď súhlas nedáme alebo odvoláme? Daň nebude? A čo takto súhlas s udelením trestu odňatia slobody? Súhlas s vedením záznamov o trvalom pobyte? Alebo súhlas s pridelením rodného čísla?

Dnes som sa pokúšala zistiť, v ktorej fáze legislatívneho procesu táto múdrosť do zákona prekĺzla. Verila som, že to bola nejaká aktivita “expertného poslanca” v rámci parlamentného legislatívneho procesu. So zhrozením som zistila, že sa povinnosť nachádza už v prvom v návrhu zákona, ako je dnes dostupný na stránke NRSR https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6709. To nasvedčuje tomu, že ju navrhlo samotné ministerstvo, čo zasa vypovedá o kvalite legislatívnej práce. Je pravdou, že v dôvodovej správe jej odôvodnenie chýba, čiže zrejme ide o prílepok na poslednú chvíľu, inšpirovaný možno nejakým „štátnym“ expertom v stave akútnej paniky z GDPR, stále však, ide o súčasť vládneho zákona.

Bolo by to aj na smiech, keby to nebolo smutné  a na porazenie. Teraz totiž musí každý ohlasovateľ živnosti prikladať  k ohláseniu papier, ktorý nielen, že nie je potrebný, ale je výsmechom samotnému názvu zákona, ktorým bol zavedený. Protibyrokratický zákon po slovensky.

 

Komentáre nie sú povolené.

Kalendár udalostí

<< mar 2024 >>
pusšpsn
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31